Hovorca Švédska, ktoré je aktuálne predsedníckou krajinou EÚ, uviedol,
že veľvyslanci 27 členských štátov bloku dohodu podporili.
Očakáva sa, že ministri energetiky dajú dohode konečnú zelenú v utorok (28. 3.) na stretnutí v Bruseli.
EÚ chce zakázať predaj nových áut s benzínovým a naftovým motorom od
roku 2035. Príslušná dohoda už bola pritom schválená v rámci
štandardného legislatívneho procesu európskeho bloku a čakalo ju už len
záverečné hlasovanie. Ale Nemecko ho na poslednú chvíľu zablokovalo a
žiadalo výnimku pre autá so syntetickými palivami. Argumentovalo, že sa
dajú vyrábať pomocou obnoviteľnej energie a uhlíka zachyteného zo
vzduchu.
Berlín pohrozil, že sa zdrží pri konečnom hlasovaní, pokiaľ Európska
komisia nenavrhne, ako možno nové autá so spaľovacím motorom
zaregistrovať aj po roku 2035, ak budú jazdiť výlučne na tzv. e-palivá.
Zákaz spaľovacích motorov je kľúčom k ambicióznemu plánu EÚ stať sa do
roku 2050 "klimaticky neutrálnou" ekonomikou s nulovými čistými emisiami
skleníkových plynov.
Ale rozpory v nemeckej koaličnej vláde podkopali tento proces EÚ.
Palivá, pre ktoré chce Nemecko výnimku, sú stále vo vývoji a ekológovia
sú proti nim. Nemecký kancelár Olaf Scholz však ustúpil tlaku svojich
liberálnych partnerov na zachovanie jednoty krehkej koalície, v ktorej
sú aj Zelení.
Európska komisia sa snažila dostať dohodu zo slepej uličky počas
niekoľko týždňov trvajúcich rozhovorov s nemeckým ministerstvom dopravy.
Cez víkend EÚ a Berlín oznámili dohodu o vyriešení sporu. Nemecký
minister dopravy Volker Wissing následne uviedol, že vozidlá so
spaľovacími motormi by mohli byť naďalej registrované aj po roku 2035,
ale iba ak budú používať palivá, ktoré sú neutrálne z hľadiska emisií
oxidu uhličitého (CO2).